máme na ňu také nepríjemné, takmer až vulgárne slovo, pričom ide o jedno z najstarších a najelegantnejších jedál, ktorému sa tisícročia venovali nielen amatéri, dobrodruhovia, mamičky, babičky, otcovia a tety, ale aj tí najvychýrenejší kuchári z tých najvychytenejších hotelových reštaurácií. Pretože ak sa povie praženica, všetkým hneď pred oči naskakuje svieže, ešte do hmly ponorené ráno alebo slnkom prežiarené nábrežie s vlahým ranným morským vzduchom.
Praženica, to sú raňajky. A možno tie miešané vajíčka dostali taký plebejský názov u nás preto, lebo jednoducho preferujeme na rozdiel od ostatných kultúr tie ranné vajíčka poriadne na tvrdo. Dvojfarebné chuchvalce, ktoré isto-iste vznikli tým, že musíme ráno v chvate robiť tisíc vecí naraz, a nie vystávať pri panvičke a freneticky miešať vajíčka ako nejaký Francúz.
„Podľa všetkého je to práve praženica, ktorá položila základy kuchárskeho umenia.“
Skrátka na ne zabudneme a prídeme k nim až vtedy, keď všetko stvrdlo. Vysypeme to teda na tanier a nech sa páči, raňajkovať. Tá naša praženica potom vyzerá ako taká veľmi nepodarená omeleta. No dá sa pripraviť aj inak, s nehou a veľmi rafinovane. Samotní kuchári najlepšie rozoznajú vycibrený vkus a fortieľ u svojho kolegu práve na tom, s akou starostlivosťou, láskou a vynaliezavosťou vie pripraviť niečo také banálne a zároveň neodolateľné, ako sú miešané vajíčka.
Jeden z najväčších kuchárov všetkých čias – Auguste Escoffier – na ich prípravu dokonca používal vodný kúpeľ a pripravoval ich približne 40 minút, aby z nich na panvici neobškvŕkla ani molekula, nepražil sa ani kúsok, a nakoniec spolu s pridaním kocky slaného masla vznikla dokonale našľahaná praženička jemná ako obláčik.
Podľa všetkého je to práve praženica, ktorá položila základy kuchárskeho umenia. To, ako vznikla, si už nik nepamätá, zato si každý veľmi dobre pamätá, čo treba robiť s vajíčkami, keď si ju chceme na ráno pripraviť. Podľa všetkého to bola – ako to už v kuchárskom umení býva – náhoda, keď sa zberačka vtáčích vajíčok potkla o neuprataný pazúrik a bum, rovno jej vypadli na horúci kameň odvalený z ohniska.
A čo sa nestalo! Vajíčka začali tuhnúť a vydávať zo seba ukrutne dobrú vôňu. Prapredkyňa nelenila, zdvihla zo zeme konár alebo ten prekliaty pazúrik a poď ho tie vajcia miešať. No a hit bol na svete. Odvtedy neexistuje na svete hádam žiadna domácnosť, ktorá by ho nepoznala a nepripravovala z neho každý týždeň nejakú svoju cover verziu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.