Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chvála monarchie

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Biela, lesklá a mäkká. Máme pocit, že dýcha. Voľká si na tanieri a čaká na svoju spoločnosť v podobe omáčky, kapusty či mäsa. Privlastňujú si ju všetky národy Rakúsko-uhorskej monarchie. Česi ju považujú pomaly za národný symbol. Knedľa.

Chvála monarchie SERGII KOVAL/ALAMY/PROFIMEDIA V osemnástom storočí sa ju pokúšali vytlačiť z pozície notorickej prílohy zemiaky, sčasti sa im to podarilo, no knedľa stále zostala kráľovnou starej monarchie.

v podstate také nič, napufňané chlebové cesto, a akú kariéru má za sebou. Nedá sa povedať, že by pri nej od rozkoše skrúcalo prsty všetkým gurmánom na svete, no keď ju na tanieri zbadá mamičkou, tetami, babkami a prababkami čičíkaný rakúsko-uhorský chlap, okamžite sa mu rozžiaria iskričky v očiach a môžete od neho chcieť, čo chcete, všetko vám sľúbi, všetko vám dá, len ho k tým ôsmim krajcom bielej špongie pustite. 

A už za nimi sedí, celý šťastný, vysmiata okrúhla tvár privoniava k tomu takmer ľudskému pachu naparenej knedle, náruživo si ju predstavuje, ako ju máča do sladkej sviečkovej, kyselkavej kapusty či pikantného maďarského guláša. Miaga ju tam poriadne, prekrajuje o sto šesť, aby pekne do svojich pórov nasala chute domácich jedál strednej a východnej Európy, ťažko skúšaného regiónu, kde sa odjakživa stretávali a na seba narážali rôzne kultúry. Z tohto dialógu špeciálne v kulinárstve, no nielen tam, vznikla úžasná zmes plná prekvapivých kombinácií, receptov a navzájom inšpirovaných vynálezov. 

A všetky tieto perfektné a jazyku lahodiace veci spája práve jednoduchá knedľa. V osemnástom storočí sa ju pokúšali vytlačiť z pozície notorickej prílohy zemiaky, sčasti sa im to, najmä v chudobnejších regiónoch, podarilo, no knedľa stále zostala kráľovnou starej monarchie.

Rozšírila sa do všetkých jej kútov a tam na seba naberala rôzne podoby. Podľa toho, ako v jednotlivých častiach napokon vyzerala, ste o danom regióne po jej ochutnaní vedeli skoro všetko. Niekde bola čisto biela ako damaskové periny, niekde sa do nej pridávali kúsky starých žemlí a pôsobila na tanieri ako vzácny mramor či travertín. Inde do nej pridávali šunku, ďalší slaninu a rôzne zmesi bylín. 

Knedľa bola ako taký kulinársky rakúsko-uhorský kroj – v každom kúte iná výšivka. Samozrejme, národy, ktoré ju s takou láskou pripravovali a servírovali k všetkému, čo sa v sviatočný deň navarilo, si ju začali uzurpovať. Špeciálne v osemnástom storočí sa o ňu strhol ľúty marketingový boj, v ktorom dokonca Česi dokázali presvedčiť Rakúšanov, že pravá knedľa je len česká a pochádza len a len z týchto končín. Rakúšania a Bavori by tomu možno aj uverili, keby do hry v dvadsiatom storočí nevstúpili prekliati archeológovia a nezačali sa šťúrať tam, kde nemajú.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite