keď naň neznalý turista v ostrej kokosovej polievke narazí, myslí si – aha ho, náš dobrý známy petržlen! Zahryzne a očakáva maslovo sladkú chuť bielej koreňovej zeleniny, no môže on čakať v dusnom thajskom sparne koľko chce, také s galangalom ešte nehrali.
Najprv narazí na pomerne húževnatý odpor malého kolieska, na aké sa väčšinou táto korenina krája. Človek si povie – dobre, dali mi tam starý, vláknitý kus – však stáva sa aj v horších rodinách. No ako sa ho snaží prehryznúť, zistí, že sa to v podstate nedá. A čím viac s galangalom bojuje, tým viac mu on na jazyk púšťa čudnú, intenzívnu chuť, ktorá na jednej strane chladí, no zároveň je zvláštne štipľavá.
Človek koliesko spôsobne vyloží na tanier, povie si, dobre, toto jesť nemusím, no ešte dlhý čas má pocit, že si práve tým koreňom umyl zuby, takú výraznú vôňu neustále cíti vo svojej ústnej dutine. To všetko dokáže maličký, hrčovitý zázrak, ktorý vyzerá ako reumou poskrúcané prsty storočného starca.
Galangal pochádza z Číny a Jávy. Samozrejme, najprv ho objavili ako výnimočné liečivo. Veď s takým výrazným parfumom to nemohlo dopadnúť inak. Ordinovali ho na všetko, čo súviselo s trávením, pretože jeho silice dokázali štartovať žalúdočné šťavy ako máločo na okolí, dokonca aj taký starý dobrý zázvor sa mohol ísť pred ním schovať a sesternica kurkuma bledla závisťou, čo o tom žiarivo oranžovom korení je čo povedať. No nielen žalúdok bola jeho doména.
„V Indii a Číne galangal objavili Arabi a priniesli ho spolu s ďalšími koreninami do Európy.“
Požívali ho námorníci na potlačenie morskej choroby, podával sa chorým a starým, keď trpeli na nedokrvené končatiny. Kto mal nezastaviteľné behačky, dostal ho, kto sa chystal na rande a jeho dych nebol prechádzkou ružovým sadom, žuval ho.
Dokonca aj starčekovia a starenky, ktorí si čoraz viac začali tykať s pánmi Parkinsonom a Alzheimerom, sa s dôverou obracali na tento koreň, aby ich čo najdlhšie udržal pri mentálnom zdraví. To, čo nepožuli či nepopili vo vývaroch, to si ešte v podobe rôznych mastí namazali na kosti sužované lámkou alebo rovno na čelo. Ak niektorí už šípia a majú na jazyku slovné spojenie dračia masť či vietnamská mastička, sú na správnej adrese.
Áno, práve táto vzácna komodita, ktorá nás oblažovala celý socializmus v červenej kovovej dózičke vo veľkosti väčšieho gombíka s vietnamskou komunistickou hviezdou na obale, z väčšej časti obsahovala práve vonné silice galangalu. Dodnes sa natiera na čelá a spánky po celom svete, ak sa potrebujeme zbaviť bolesti hlavy, nachladnutia či únavy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.