Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako chutí stredovek

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Odkrojíme si poriadny krajec chleba. Pukne viečko na malom pohári alebo o povrch stola zaškrípe malá terakotová mištička. V ruke sa zablysne príborový nôž a mäkko sa zaborí do čohosi krásne vláčneho. Vo vzduchu sa rozleje vôňa pečeňovej paštéty.

Ako chutí stredovek PROFIMEDIA Paštéta na svoje plecia zobrala neľahkú úlohu, vyrobiť z mäsových zvyškov a vnútorností použiteľnú záležitosť.

čo si budeme hovoriť, už pri tom pomalom, rituálnom natieraní rozvoniavajúcej pasty sa nám na podnebie nahrnie toľko slín, že človek nestačí prehĺtať. Mozog už pracuje na plné obrátky a sprítomňuje si tú chuť, ktorá len má nastúpiť, hneď ako si krajec s týmto významným výdobytkom civilizácie položíme na jazyk. Najprv cítime chlad – paštéta sa môže podávať aj nahriata, no kto by to robil, keď tu ide o sekundy a život. Spočíva si na jazyku a nahrieva sa tam. Neskôr sa nám v ústnej dutine začne topiť a rozlievať do všetkých kútov. A zrazu príde tá vlna, ten hutný mäsový náraz. Okamih, keď nám jej vône a chute udrú priamo do nosa. Z úst sa dutinami preniesli všetky tie dômyselné kombinácie mäsa, vnútorností, tuku, byliniek a pokiaľ ide naozaj o vyberanú delikatesu, tak aj dobre vypáleného alkoholu. To všetko zaútočí na našu nervovú sústavu ako rafinovaná droga a núti nás hrýzť a dobýjať sa chlebom s nadýchanou nádherou až do konca, keď z nej už načisto nič nezostane, len spomienka.

Paštéta na svoje plecia zobrala neľahkú úlohu, vyrobiť z mäsových zvyškov a vnútorností použiteľnú záležitosť. Zažila svoje vrcholy aj pády – raz bola aristokratka a o niekoľko storočí zas emblém proletariátu. Vždy si poctivo plnila svoju úlohu tak, aby sa koleso dejín nezadrhlo, aby si na svoje prišli gurmáni aj turisti. Jej začiatky sa ťažko stopujú, no dá sa vydedukovať, že snaha človeka využiť všetko z uloveného či dochovaného zvieraťa až do špiku kostí súvisí s naším civilizačným rastom, keď sa človek rozhodol, že si na tom skrotenom plameni teda niečo uvarí a po čase s prekvapením zaznamenal, ako mu z tej novej stravy pomerne výdatne rastie mozog a poťažmo sa zlepšuje vo všetkých svojich manuálnych, ale predovšetkým mentálnych zručnostiach. Popri tom napredovaní určite prišiel aj na to, že keď mäsové mastné zvyšky spolu s vnútornosťami rozmliaždi medzi kameňmi a zabudne ich v nejakej tej keramike pri ohni, vznikne z toho nadmieru chutný mazľavý koláčik či pečeňový syr.  Samozrejme, ešte nechutil tak prenikavo ako dnes, no človek – vtedy ešte bez predsudkov – dal tejto čudnej paste šancu, pustil k nej svoju novoobjavenú tvorivosť a ajhľa! Počas tisícročí z obyčajnej hmoty z vnútorností a masti vytvoril baštu nad bašty vysokej kulinárčiny, ktorá plavne previala starovekom – cez Grécko, Egypt, staroveký Rím a Orient, aby odtiaľ nazbierala do svojich receptúr to najlepšie z ponúkaného, a napokon slávila najväčšie úspechy na prepychových stredovekých hostinách. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite