jeho púť sa snažia všakovakí zapálení výskumníci zdokumentovať, no je to mimoriadne ťažké. Za jeho rodisko sa považuje územie Levanty čiže východného pobrežia Stredozemného mora. Vraj v tejto mimoriadne úrodnej a na kultivačné práce úspešnej časti sveta sa stal ten zázrak, alebo skôr náhoda. My sa prikláňame k tej druhej možnosti, pretože, ako vieme, absolútna väčšina všetkých kľúčových vynálezov ľudstva musela mať dve mimoriadne dôležité ingrediencie: ľudskú lenivosť – presnejšie mimoriadnu vynaliezavosť v tom, ako si uľahčiť život – a šťastnú náhodu.
A tak to zrejme bolo aj s bulgurom. Približne 4 000 rokov pred Kristom si jeden priekopník nového životného štýlu – poľnohospodárstva povedal, že si uvarí pšenicu. Postavil teda nad oheň kotlík s vodou, nasypal do neho to vzácne zrno a nechal ho variť. Lenže zrazu ho niečo vyrušilo, nejaké povinnosti, alebo mu to v tej stresom nabitej dobe skrátka vyfučalo z hlavy a na kotlík zabudol. Oheň pod ním vyhasol a pšenica jednozrnná sa v ňom uvarila len do polovice. Navyše na tom horúcom slnku sa ešte aj vysušila. Keď si na ňu po dvoch dňoch náš vystresovaný chudák spomenul a uvidel, čo spôsobil, tak ho to dožralo, že sa na tej pšenici pekne vybúril. Kopol do kotla, pšenica sa vysypala, no to mu nestačilo.
Od tej zlosti na seba a svoju zábudlivosť, či na to, aký je k nemu svet nespravodlivý, schytil prvý väčší balvan a začal ním do tej pšenice mlátiť ako zmyslov zbavený.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.