Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dodatočné ďakujem

.milan Kolcun .lifestyle .hlas východu

Stalo sa mi to ešte za čias, keď som považoval cestovanie načierno v električkách za celkom dobrý mestský adrenalín. Chvíľa konfrontácie so zákonom musela nastať doslova zákonite.

ako si tak v električke pohotovostne skenujem tváre jednotlivých pasažierov, nastúpi revízor. Pohľady sa nám stretli. Pozrie na mňa a je mu všetko jasné. Ja na neho a je mi všetko jasné tiež. Revízor teda už šiel na istotu, priblížil sa ku mne a spýtal sa ma, či mám lístok. 

A vtedy som periférnym videním zbadal, ako sa za ním odlepila zo sedadla postava a čo najtichšie označila lístok. Ten cudzí chlapík vraví zozadu revízorovi so zvláštnym, no typickým prízvukom: „Ta šak to moj kamarat. Cestuje so mnu. Ja mam jeho listok,“ a podáva mi ho. Revízor bol z tých skúsenejších a vedel, že už nezmôže nič. Možno mu aj prebehlo hlavou, že keby boli takí solidárni všetci, mohol by to zabaliť.

Tak som sa tváril, že mám kamaráta, no ten zakrátko vystúpil. Žiaľ, nikdy predtým ani potom som svojho záchrancu už nevidel. Len si pamätám, že bol Róm. Mohol byť pokojne aj z Luníka IX.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite