Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď zmizne jeseter

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Tie škvrny sa nedajú vyprať. Nemal by ho preto jesť niekto, kto sa pri každom jedle okycká ako autor tohto článku. Hoci pri takej lahôdke je to výzva aj pre skutočných majstrov spôsobného jedenia. Je krvavočervený, je plný slnka. Ajvar.

Keď zmizne jeseter SERGII KOVAL/ALAMY/PROFIMEDIA Pasta z opečených paprík a baklažánu vznikla ako náhrada kaviáru z jesetera.

zhruba v polovici leta sa to vždy spustí. Ľudia začnú zavárať ako besní. Na trhoch vidíme až do konca septembra čudné postavy kymácajúce sa v akomsi polosne – na očiach blana, v ruke vypletaný košík či rovno dôchodcovská taška na kolieskach. Neodpovedajú na pozdravy, nereagujú na okolie, len šacujú ponuku na trhu, aby v duchu progresívneho „hodnota za peniaze“ nakúpili paradajky, uhorky, papriky, všetko, čo leto ponúka, a potom to nastrkali do fliaš, v obrovských horúčavách za sporákom zvárali všakovaké čarovné nálevy, mordovali sa so starou, štyrikrát zdedenou hlavicou na viečka a nakoniec, keď už sa vonku vzduch vlní a človek čaká, že vzbĺkne prvý mestský park,  pozapínali doma rúry na maximá a všetko pekne zavarili, pretože teraz je ten najvhodnejší čas. Teraz sú paradajky najkrajšie a nakladačky také delikátne malé, že je ich hriech nekúpiť hneď zo dvadsať kíl.

Tak vznikajú všetky tie fantastické zimné prílohy, to malé pripomenutie leta, keď sme sa namiesto bohapustého vylihovania pri bazéne škvarili doma v kuchyni. Medzi takéto delikatesy patria aj všakovaké čalamády, domáce kečupy či nátierky. Autor tohto článku nebol nikdy nejakým obzvlášť veľkým fanúšikom domácich napodobenín ochucovadiel. Keď chcem kečup, zájdem do obchodu a mám vybavené, nemusím okolo toho tancovať tri dni v zúfalej snahe napodobniť prírodnými ingredienciami umelú chuť tradičných veľkovýrobcov. Až kým neochutnal ajvar. Červenú pastu z grilovaných paprík, baklažánu a cesnaku. Chuťou jemne pripomína všetky tie paprikové nátierky našich starých mám, no po sladkokyslej pikantnej chuti prichádza zvláštny, hlboký tón pripomínajúci údeninu či nasolenú rybu. Za tento vysoko návykový chuťový akord môže náročná procedúra vyzliekania paprík z kože pečením, ktorú veľkovýrobcovia a aj naše staré matere neboli už ochotné v tých horúčavách podstupovať. Papriky sa totiž museli v chlebových peciach či priamo na otvorenom ohni ugrilovať do čierna, nechať potom zapariť v hrncoch a nakoniec ručne stiahnuť z kože. Keďže to je piplačka neuveriteľného rangu, ľudia sa spolčovali a robili to vo veľkom. Takže kým u nás sa rozprávali miestne klebety pri páraní peria, na Balkáne sa bulvár riešil pri výrobe ajvaru, zimnej nátierky, ktorá dokázala spojiť všetky ruky na dedine, aby sa pustili do olupovania čiernych šupiek z voňavých, mazľavých, krvavočervených paprík.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite