ten majestátny strom, čo sa vie tak krásne vynímať v záhradách či parkoch, pochádza z juhovýchodnej Ázie. Napokon, tam ho odpradávna využívajú nielen na pestovanie omamných čierno-karmínových plodov, ale aj ako zdroj vzácneho dreva na hudobné nástroje a asi najviac pri výrobe vychýreného hodvábu. Listy moruše bielej totiž mimoriadne obľubujú húsenice malého milého motýľa – priadky morušovej. Tie sa najprv dosýta napukajú lístím, zopárkrát sa zvlečú, no a napokon sa zakuklia, pričom pomocou snovacích žliaz vytvoria okolo seba zámotok z jedného pevného hodvábneho vlákna. Toto vlákno sa stalo na tisícročia tým najžiadanejším tovarom Ázie. Európske šľachtičné omdlievali už len pri predstave, že by vlastnili čo len hodvábnu šatku, nedajbože závoj. Aj do dnešnej doby je pravý prírodný hodváb tou najdrahšou látkou, hoci ho v posledných rokoch výrazne dobieha náš kedysi dobre známy ľan.
Spolu s dopytom po hodvábe vraj k nám do Európy doputovala aj moruša. Všetci zrazu chceli pestovať motýľa, ktorý pradie vlákno ľahké ako pavučinka. Niektorí hovoria, že ich na naše územie doniesli ešte skôr Rimania spolu s vínnou révou, ktorí moruše vysádzali po krajoch svojich ciest ako osvieženie pre pútnikov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.