človek sa na ňu pozrie, na tú mini-pidi nádheru a musí sa nevdojak usmiať. Pomyslí si – takýto malinký jarný výrastok, ten musí chutiť ako v rozprávke, prinajmenšom tak sladko ako iné jarné listnaté výhonky, napríklad valeriánka (poľníček). Dá si tento naivný človek žeruchu do úst, jemne sa s ňou pomazná, keď ho jej dva lístky pošteklia na jazyku a potom urobí fatálnu chybu. Zahryzne do nej. Zrazu puk, niečo medzi zubami vrzne a z malej milej kamarátky, roztomilého jarného decka, sa stane okamžite výstredný rozohnený tínedžer. Oči tomu človeku vybehnú do pol hlavy z toho, čo ten krpec dokáže, aký vie byť štipľavý a papuľnatý! Nečudo, že práve túto nenápadnú a naozaj pôvabnú bylinku celé tisícročia ľudia používali ako štipľavé korenie, najprv predchodcu a neskôr náhradu dnes už v podstate všade dostupného a lacného čierneho korenia.
Poznali ju už v staroveku, Sokratov žiak Xenofón ju dokonca spomína ako kľúčovú zložku vo výžive perzských vojakov, ktorých viedol perzský vojvodca Kýros. Vojaci si ju vraj vždy ordinovali pred ťažkými vojenskými ťaženiami. Gréci jej vtedy hovorili kardamóm, skôr než sa zoznámili s arabským korením, ktoré pod týmto názvom poznáme dnes. Samozrejme, v tej dobe nešlo o našu kultivovanú žeruchu siatu, ale o jej pikantnejšiu kamarátku žeruchu potočnú, ľudovo prezývanú potočnicu. Miloval ju aj ďalší svetoznámy vojvodca – Napoleon. Vraj práve na jeho popud sa začala v okolí Chantilly vo Francúzsku tak hojne pestovať. Tu sa, samozrejme, natíska otázka, prečo po tejto jednoduchej bylinke tak strašne radi siahajú práve vojaci. Odpoveď na to nám zrejme dá stredoveké felčiarstvo, ktoré žeruchu predpisovalo na všetky prejavy skorbutu. Pri takom dlhom pochode bolo asi ťažké nájsť dostatok zdrojov čerstvej zeleniny a ovocia kvôli vitamínu C. Žerucha dokázala tento výpadok ľahko nahradiť. A nielen pri ťažení. Bola skvelým zdrojom vitamínov počas skorej jari, keď zásoby z jesene pomaly dochádzali a ľudia boli odkázaní už iba na sušené mäso a ovsené kaše. Okrem skorbutu vraj žerucha ešte dokázala liečiť aj všakovaké ekzémy, lišaje a prašivé hlavy. Uznajte, v stredoveku na nezaplatenie! Na to, že ho starovekí Gréci kedysi predpisovali na celkové zmúdrenie a chytrú hlavu, sa už počas tých storočí akosi zabudlo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.