Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mäso do vrecka

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Bordovohnedé kúsky, všelijako pokrútené, na niektorých miestach zaznamenáme stopy akéhosi korenia. Z diaľky dokonca môžu pripomínať akési narezané handry. No dáme si ich do úst a zaleje nás slastný pocit. Zrazu je z nás lovec, kráľ tvorstva.

Mäso do vrecka JIRI HERA/PROFIMEDIA Mäso konzervované sušením volajú v Amerike jerky, my by sme ho mohli pokojne volať mäsový či sušený trhanec.

radi po ňom siahajú vysokohorskí turisti či horolezci. Povaľuje sa kade-tade po športových taškách ľudí, čo navštevujú fitnesscentrá, absolútnou záchranou v najhorších časoch budovania formy je pre bodybuilderov. V týchto pohnutých dobách všakovakých pračlovečích diét zažíva nebývalý vzostup. No okrem koncentrovaného proteínu má aj iné nepopierateľné výhody. Neroztápa sa po vreckách ako čokoláda, nezaváňa vo vlaku ako čerstvo rozbalený krajec chleba s rezňom či domácou klobáskou, nerozmrví sa ako mamina bublanina starostlivo zabalená v alobale či horalka v ruksaku, ktorá ako na potvoru vždy zapadne úplne na dno. V Amerike ho volajú jerky (čítame džerky), my by sme ho mohli pokojne volať mäsový  či sušený trhanec, keby sme už jeden cisársky nemali. Aj keď vraj slovo jerky nepochádza z anglického jerk, čiže trhať, driapať či mykať. Európski dobyvatelia amerického kontinentu si ho tak trochu poangličtili zo slova starých Inkov ch´arki, čo znamenalo sušené nasolené mäso. 

Samozrejme, Inkovia neboli prví, ktorí začali konzervovať mäso sušením. Dá sa s istotou povedať, že dokonca tento spôsob konzervácie potravín vynašiel náš prapredok ako úplne prvý. A znova v tomto geniálnom vynáleze zrejme svoju úlohu zohrala náhoda a vrodená ľudská lenivosť, ktorá stojí ako taký monolit za všetkými geniálnymi vynálezmi našej civilizácie. Jednoducho sa jedného slnečného pravekého dňa istý Pramilan slnil na skale, aby zvýšil svoje šance v tuhom konkurenčnom boji o najkrajšiu partnerku v jaskyni. Pojedal pri tom mäso, ktoré si práve natrhal z ulovenej zveri. A zrazu šuchot v kroví, pozrie tam a čo nevidí. Pramilka zápasí s tŕňmi v malinčí, celú kožušinovú kreáciu si dodriapala na franforce. Skočí za ňou, že jej pomôže, na mäso na skale úplne zabudne. A keďže Pramilku s malinami odprevadí až domov a zájde s ňou naozaj ďaleko, po mäso sa mu vrátiť nechce. Nájde ho až po dvoch dňoch, totálne vysušené od slnka.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite