Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Barman žonglérom

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Bublinky, orosené poháre, ľad. Nablýskaná atmosféra, usmievavé tváre, odviazaná nálada. A všetok ten virvar diriguje uhladený chlapík v smokingu so šejkrom v ruke. Usmieva sa a zázračne plní všetky želania. Je to kúzelník a jeho majstrovský trik sa volá kokteil.

Barman žonglérom LILIGRAPHIE/ALAMY/PROFIMEDIA Nemusíme vedieť žonglovať ani otvárať fľaše v letku, no na výrobu kokteilov sa patrí mať doma aspoň skromnú nerezovú barmanskú výbavičku.

ak hľadáme prvé stopy po niekom, čo vzal do rúk dva poháre a začal v nich vyrábať povzbudivú zmes, ktorú po pretrepaní podával davom, musíme sa vraj vrátiť pekných 7 000 rokov pred Krista. Už vtedy vraj drinky uzatvárali do vydlabaných tekvíc a zrejme ich v nich aj miešali.  Dobyvateľ Cortez opisoval kráľovi Karolovi V. vo svojom liste, ako aztécky vládca Montezuma popíja svoje vymiešané kakao z niečoho, čo pripomína zlatý cylinder. Šejkre teda existovali už dávno predtým, než sa začalo ľudstvo obšťastňovať tým, čomu sa dnes hovorí tak vznešene mixológia. V devätnástom storočí, keď nápad miešať navzájom alkoholické drinky a dávať im vtipné názvy vznikol,  to ešte považovali iba za zručnosť. No len čo sa doba prehupla do dvadsiateho storočia, plného moderných vynálezov a bezstarostnej zábavy, stalo sa z tejto disciplíny nielen senzorické cvičenie, ale aj umenie.

Slovo cocktail na popis miešaného nápoja sa začína objavovať v záznamoch už na konci osemnásteho storočia. Vtedy sa pokúšali zrejme pod jedno slovo zaradiť všetky alkoholické nápoje riedené vodou alebo iným nealkoholickým nápojom. Ale prečo práve cock tail – kohútí chvost? Mnohí si myslia, že je to vďaka tomu zvláštnemu zvyku kokteily gýčovo ozdobovať, takže z nich neustále niečo drzo vytŕča, či už slamka, napichnutá kandizovaná čerešňa alebo úbohý papierový dáždnik. Nie je to však tak. Kohútí chvost sa kedysi v anglicky hovoriacich krajinách hovorilo koňom, ktoré neboli čistokrvné. Pristrihávali im totiž chvost a ten strih bol na kohúta. V prenesenom význame sa potom cocktail používal aj na označenie človeka, čo sa snažil predstierať príslušnosť k vyššej vrstve, no nikdy na ňu nemal. No a odtiaľ už je len krôčik k tomu, aby sa tak pomenovala whisky, ktorá sa zriedila sódou, citrónovou šťavou alebo melasou. Tvári sa ako whisky, no nie je to whisky. Je to kokteil, kohútí chvost, bastard.

„Človek si môže namiešať svoj obľúbený kokteil aj doma a bez akýchkoľvek barmanských fičúrstiev. Ale povedzme si rovno – nie je to bohvieaká zábava.“

K totálnemu rozmachu kokteilov, paradoxne, najviac prispela prohibícia v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia. V tajných baroch, ktorým sa hovorilo „speakeasy“ –pretože sa o nich a aj v nich muselo hovoriť polohlasom – sa stretávala smotánka, aby popíjali, čo prišlo, hlavne aby to malo aspoň nejaké grády. Keďže každou minútou hrozila nejaká policajná razia, drinky sa kamuflovali za nealko nápoje a najmä ich ľudia museli vedieť vypiť veľmi rýchlo. Preto klasické alkoholy začali kombinovať s limetkovou šťavou a cukrom. Takto ochutený nápoj sa dal do seba obrátiť len to tak luplo a mohli vám policajti dokazovať, čo chceli. Do toho vstupuje ešte ďalšia skutočnosť. Keďže whisky bola náročná na výrobu – musela dozrievať – často sa nahrádzala ginom. A to ginom nie veľmi vysokej kvality, čo sa prejavovalo nielen v chuti, ale najmä nevábnou vôňou. Tá sa teda prekrývala kombináciou s ďalšími aromatickými alkoholmi alebo výraznými sirupmi.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite