črepiny sa vyvalili aj z pravého bočného okna, vodič v sekunde dupol na brzdu a intuitívne sa prikrčil. To bolo všetko, čo stihol urobiť. Keď sa trošku spamätal, vystúpil z auta. Predná časť bola totálne zdeformovaná. To, do čoho narazil, bolo obrovské telo jeleňa, ktorý vletel do auta cez čelné sklo a vzápätí vyletel zadným oknom. Stačilo niekoľko centimetrov a vodič už nemusel byť medzi živými. Šťastie mal aj v tom, že sa zviera nezaseklo v čelnom okne, pretože by kopalo nohami a mohlo by zasiahnuť mužovu hlavu.
zraziť sa so slonom
Nárazové testy nemeckého automobilového klubu ADAC ukázali, že zrážka s jeleňom má už pri rýchlosti 60 kilometrov za hodinu rovnakú silu, akoby do auta vrazil dospelý päťtonový slon. Pri dospelom diviakovi sú účinky tejto sily 3,5 tony a pri srne 0,8 tony. Priemerná škoda na aute po náraze so zverou sa pohybuje okolo 1,5 tisícky eur. Základným pravidlom, ako sa takejto zrážke na kritických úsekoch vyhnúť, je jazdiť opatrne, pomalšie a najmä pozorne sledovať okolie cesty. Treba myslieť na to, že zvieratá priťahujú rozsvietené svetlá a hoci pôsobia pokojne, v poslednej chvíli sa môžu vrhnúť rovno pod kolesá. Ak je zrážka s väčším zverom neodvratná, život vám môže zachrániť najmä to, že sa prikrčíte. Neodporúčajú sa kaskadérske kúsky, ako prudké strhnutie volantu či krkolomné vyhýbanie sa zvieraťu, najmä nie na diaľnici. Následky šmyku môžu byť totiž oveľa väčšie ako samotná zrážka so zvieraťom.
Vodič je povinný každú zrážku s lesnou zverou oznámiť polícii na linke 158 ako škodovú udalosť, ktorá spadá pod dopravné nehody. Vinník sa v tomto prípade neurčuje. Polícia informuje miestnych poľovníkov a v spolupráci s nimi zabezpečuje odstránenie prekážky z cesty. Pozor, zrazené zviera si nemôžete zobrať domov na večeru, to by ste sa dopustili trestného činu pytliactva.
smrť v úkryte
Tisícky mŕtvych múch na čelných oknách našich áut nás nechávajú chladnými, maximálne nás naštve predstava, ako tie telíčka prischnú na skle a budú vzdorovať stierke a saponátu. Rovnako si na ceste väčšinou nevšimneme mŕtve hlodavce, piskory či inú drobotinu. Pes, mačka, líška, kuna či nebodaj mysteriózny vrak vysokej zveri v nás už vyvolá mierny šok, často zároveň aj pocit istej nepatričnosti. Možno aj preto, že zvieratá jednoducho nevidíme bežne umierať v plenéri. Zarážajúca nie je len mŕtvola na ceste, viditeľná smrť znepokojuje kdekoľvek. Prirodzený inštinkt zvieratám velí zomierať v ústraní, úkryte a osamote. Aj tie najväčšie a najnápadnejšie si vždy včas nájdu spôsob, ako sa schovať. Keď si to napríklad slon zle vyráta a zomrie na voľnom priestranstve, stádo ho tam nenechá; ostatné slony zdvihnú telo, vláčia ho z miesta na miesto, až ho vo vhodnej lokalite, ktorú vyberajú podľa vlastných, nám nejasných pravidiel, uložia na večnosť. Keď sa v otvorenej krajine stretnú slony so sloňou kostrou, metodicky ju rozoberú na jednotlivé súčiastky a potom ju s ťažkopádnou obradnosťou rozvláčia po niekoľkých ároch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.