bol som tri a pol roka na materskej.
Teda v skutočnosti išla na materskú žena a ja som nastúpil do práce na Novú scénu robiť zvuk. Bolo treba dorovnať príjem a tiež máme malý byt, tak aby sme sa tam netlačili. Keď sa žena vrátila do práce a dcérka nastúpila do škôlky, dal som výpoveď. Odvtedy si to užívam, ako keby ma pustili z vojny. Znova sa snažím robiť to, čo chcem a čo ma baví a pritom si udržať mieru slobody, aby som mal na to priestor. A nadviazal som tak na to, čo som robil predtým. Popritom si môžem aj písať, ale skôr terapeuticky, pre seba. Píšem si niečo ako denníky. Je pre mňa zaujímavé vrátiť sa k nim neskôr a čítať to, čo som písal, s odstupom času.
mal som sľubne nakopnutú hereckú kariéru.
Hral som v Šulíkových filmoch, v celom rade reklám, na filmovačkách som bol istý čas veľmi často. To zrazu padlo. Prečo? Môže to súvisieť aj s tým, že už nie som cukríček ako voľakedy. Prišla kríza, zmenila sa situácia, no a reklamy sa točia s profesionálnymi hercami. Preto som sa začal viac venovať hudbe. Ale nikde nie je napísané, že sa k herectvu nemôžem hocikedy vrátiť, ak bude príležitosť. A ak sa objaví niečo zaujímavé, určite veľmi rád. Som „filmofil“ aj „divadlofil“. A ešte aj „muzikofil“.
bol som športovo nadaný.
Hral som basketbal, od dvanástich som súťažne robil moderný päťboj, absolvoval som trojfázové tréningy a podobne. Skončilo to, keď ma začali tlačiť do výkonu, vydierať, že som nebol na tréningu a nemôžem kvôli tomu to alebo ono. S príchodom puberty sa začalo navyše vytrácať to detské nadšenie pre vec a nstúpili iné záujmy. Ten vzťah k pohybu však ostal vo mne a rád sa vracia, takže som sa stal sám sebe trénerom. Rád veľa chodím, z Kramárov mám na skok na Železnú, kde sa výborne behá, cez leto chodím plávať do Čuňova, to je náš Jadran!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.