na každom kontinente nájdeme niečo také. Malé praktické jedlo do ruky, ktoré nielen osvieži, ale dokáže aj zasýtiť. Niekde je to hamburger, grilovaný mletý steak vložený do žemle spolu so šalátom a nakladanou zeleninou. Alebo obyčajný sendvič – medzi dvoma krajcami bieleho chleba tiesniaca sa šunka so syrom a nakladanou zeleninou, skvelý to vynález lorda Sandwicha, ktorý si potreboval niečo zahryznúť pri úmorne dlhých partiách bridžu bez toho, aby karty pustil z ruky. V Ázii sú to zas jarné rolky – v ryžovom papieri úhľadne naskladaný voňavý mäsovo-zeleninový šalát, ktorý sa namáča do rôznych, či už pikantných alebo orieškovo-sladkých omáčok. No a nakoniec nám najbližší a najobľúbenejší kebab, stála to poživeň všetkých tých hlboko ustarostených mužov v zelených tričkách, čo nás do vlaku chodia strážiť a na internet strašiť pred tými, ktorí im to nastrúhané grilované teľacie mäso zarolované v pite vymysleli a s úsmevom im ich v stánkoch podávajú.
V Mexiku je takouto rýchlou chuťovkou tacos a počas dvoch storočí enormného vývoja, lebo vraj jeho existencia je presne taká mladá, sa z neho doslova stalo náboženstvo. Niektorí síce tvrdia, že do kukuričnej tortilly zavinovali jedlo Aztékovia už v predkolumbovskej ére a snažia sa svoju teóriu podporiť tým, že slovo taco náramne pripomína slovo tlahco v jazyku Nahuatl, čo znamenalo „polovicu“ alebo „v strede“. No majú to márne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.