Bratislava ma kedysi vypľula ako kôstku ďalej na západ. Dievča z východu, ktoré ju dobývalo a pre extrémne ceny bytov a nízke platy nedobylo. Pamätám sa, ako som ju za študentských čias nekriticky obdivovala a bránila, lebo ponúkala možnosti, o akých sme my Východniari ani netušili: množstvo kultúrnych akcií, výborné kníhkupectvá a knižnice, práca, blízkosť Viedne. Teraz som teda po dlhšom čase navštívila naše hlavné mesto preto, lebo ho mám rada. Bratislava, bydlisko našej intelektuálnej špičky, má dnes make-up anarchistky. Všadeprítomné grafiti mi takmer vyklali oči: na zastávkach, na fasádach rodinných domov i historických budov, na plotoch, na mostoch, na toaletách. Čarbanice a k tomu burina na každom rohu. Moji bratislavskí priatelia to už nevnímajú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.