Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kyslá klasika

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Na prvý pohľad nič zvláštneho, obyčajná posekaná tráva. Tvarovo niečo medzi špenátom, mangoldom a púpavou. No keď si ho dáme do úst, ihneď pocítime, ako nám zrazu začne od kyslosti tvrdnúť sánka. Tak ostro chutí šťaveľ, štiav či kyslička.

Kyslá klasika BON APPÉTIT/PROFIMEDIA Šťaveľ sa prepracoval do absolútne ikonického jedla nouvelle cuisine, do lososa na šťaveľovej omáčke.

mnohí možno ani nebudú tušiť, o čom je reč, pretože sa jednoducho so štiavom nemali ako stretnúť. Pritom ide o jednu z najstarších byliniek, aké ľudstvo pozná a varí s jej pomocou. Kedysi totiž na okyslenie jedla boli len dve možnosti – siahnuť po octe alebo po šťaveli. Citróny sa k nám prikotúľali až okolo jedenásteho, dvanásteho storočia, takže si ľudia museli vypomáhať tým, čo našli okolo seba. Možno si zo začiatku ľudia šťaveľom len spríjemňovali a osviežovali sparné letné dni, načiahli sa do trávy, nazbierali zo tri listy a šup ho do úst, nech ich trochu tá čarovná chuť preberie. Neskôr však zistili, že keď šťaveľ či štiav podusia na oleji a zalejú mliekom či smotanou, jeho chuť sa zjemní. Takto šťaveľom zázračne ochutená omáčka ide prenáramne k rybe či jahňacine. Zo šťaveľu sa postupne stala plnokrvná základná potravina, ktorá nesmela chýbať v žiadnej dobre zabehnutej kuchyni. A počas pôstu to bola dokonca jedna z najčastejšie používaných surovín.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite