len tak potichučky sa priblížiť k tomu bielemu zázraku, krásne vrčiacej skrinke, otvoriť ju, keď sa nik nedíva alebo keď všetci spia. Veď to nie je hriech. Vychutnať si ten blahodarný chládok, vďaka ktorému sú všetky tie úžasné pokušenia neustále naporúdzi. Potom sa načiahnuť po zamýšľaný voňavý kus bravčovinky, pevný zamatový pôltik, už pekne nakrojený po všetkých tých návštevách nášho súkromného chrámu konzumu a položiť si ho na obľúbený lopárik. Ani to ešte nie je hriech. Pokochať sa jeho prenáramnou kresbou, všetkými tými vrstvami. Spomenúť si na učebnicu zemepisu, konkrétne kapitolu o litosfére, tam to tiež tak pekne vyzeralo, jedna zemská vrstva na druhej...
Narátať do desať a upokojiť trasúce sa ruky. Potom vrátiť ten zázrak naspäť na policu, zavrieť chladničku a ísť ďalej skučať od hladu do vankúša. Lenže... nejde to. Slanina je zrazu akási ťažká, chladnička nejde zavrieť. Chytíme ju, ten zamat, ovoniame. Dym. Jemný závan soli a rasce. A vtedy sa to začne. Ústa sa zvnútra zarosia, zreničky potemnejú, na oči nabieha blana, diabol útočí. Už niet cesty späť. Hrmot v príborníku, v sliepňavom svetle sa zaleskne nôž. Ostrie sa zaryje do chrbta a ťahá z neho prúžok tenký ako ten najjemnejší hodváb. Ticho dopadne na lopár, možno sa trošku skrúti. Nedočkavá ruka ho berie do prstov a už sa nesie, už plachtí nočným vzduchom smerom na jazyk. A je to tam. Omamná zmes nasoleného podkožného tuku a korenín zakonzervovaná studeným dymom. Jedna z najobľúbenejších lahôdok na svete považovaná všetkými možnými výživovými poradcami, lekármi a vegetariánmi za hriech ako noha.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.