Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aurel Hrabušický: Téma slovenského štátu je pre mňa tabu

.elena Akácsová .lifestyle

Klišé o povolaní kurátora vyzerá tak, že štýlovo oblečený človek stojí pred stenou plnou obrazov, múdro sa tvári a všelijako ich premiestňuje. Taký však nie je Aurel Hrabušický.

Aurel Hrabušický: Téma slovenského štátu je pre mňa tabu Boris Németh Nápis Málo našiel Hrabušický v stojančeku na pohľadnice a považuje ho za čisto konceptuálny produkt, pod ktorým si môžeme predstaviť veľa vecí.

kurátori sú tí ľudia v pozadí, ktorých prácu si všimneme najskôr vtedy, keď je zle urobená a niečo nám tam škrípe. Aurel Hrabušický, umelecký kritik, historik a kurátor zbierok súčasného moderného umenia, svoju prácu prirovnáva k režírovaniu divadla, tiež musí ustriehnuť umelcov, ich diela, koncepciu aj proporcie výstavy a ešte byť aj manažérom.

Ako vyzerá výstava pod jeho kurátorským vedením, môžete do 25. septembra vidieť v SNG (Esterházyho palác, 3. poschodie, átrium): Stano Filko: Poézia o priestore-kozme.

V rozhovore pre rubriku Sedem cností a nerestí nám Aurel Hrabušický okrem iného ešte povedal, že je turista, ale snaží sa tak nepôsobiť, rovnako ako sa snaží nepôsobiť ako profesionálny teoretik. Považuje sa za mizantropa, snaží sa to vyvažovať častejšou komunikáciou. Zdrojom jeho hrdosti je pocit, že nikdy nepodlieza latku, ktorú si sám nastavil, hoci je to veľmi ťažké, nepoddať sa a prispôsobiť malým nenáročným pomerom. Viac si môžete prečítať v predošlom čísle týždňa alebo tu.

A tu ešte zopár zaujímavostí, ktoré sa na papier nezmestili:

zbieral som známky.

Dokonca som o nich aj písal do nášho galerijného časopisu. Zbieral som Československo, slovenský štát a protektorát, to, čo bolo najdostupnejšie. Veľká časť mojej zbierky bude teraz na výstave o slovenskom štáte v SNG v októbri (Sen x skutočnosť – Umenie & propaganda 1939 – 1945). Cez známky som sa dostal k umeniu a už ich dávno nezbieram, zberateľstvo je spojené s istou povahou akéhosi duševného kutilstva, a z toho som asi vyrástol. Ale vždy, keď idem okolo filatelistického obchodu, tak nahliadnem.

mám opotrebované oči.

Voľakedy som veľa čítal, teraz už skôr menej, najviac pozerám len obrazy, unavené oči zameriam na niečo, čo je vzdialené. Čumím na telku, väčšinou na dokumenty, občas spravodajstvo, ale to iba keď sa cítim duševne vyrovnaný. Sledujem historické, cestopisné veci, len aby sa to netýkalo mojej práce, nechcem to mať ešte aj doma. Dlho som nemal ani zavesené žiadne artefakty, ale nemáme dosť kútov v tom malom byte, tak museli ísť na stenu.

neresti – to sú závažné veci.

Môj život sa divne rozvíjal, ja som nemal ozajstnú mladosť a veci, čo s tým súvisia. Isté zážitky a slasti som začal vychutnávať až v zrelom veku, a to je nebezpečné. Vtedy si to človek musí strážiť, lebo to už nie je celkom adekvátne. Niežeby to v mladosti vhodné bolo, ale v tomto veku už vôbec nie. Isté veci som si mal vybaviť skôr, vybúriť sa.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite