nedávno som na vlastné oči zažil túto rozkošnú situáciu: moja známa (nie je blondína ani farbou vlasov, ani presvedčením) na parkovisku pristúpila k čiernemu audi s veľkým kufrom a chcela si ho otvoriť. Nešlo. Pomýlila si svoje Audi A3 Sportback s vedľa stojacim A4 Avant. Štylistické odtiene sa strácali na ušmudlanej čiernej metalíze oboch áut a s rukami plnými nákupu z trhoviska na Miletičovej sa jej nechcelo skúmať bočný profil či jemné odlišnosti v dizajne zadných svetiel.
Štylistické odtiene a dizajnové odlišnosti? Nebudeme si nič nahovárať – všetky modely Audi vyzerajú vlastne rovnako. Mohol som sa o tom presvedčiť už mnohokrát – pravidelne mi tá obrovská predná maska vyplní celé spätné zrkadlo. Ešte bližšie, a už mám otlačený reliéf v zadnom nárazníku.
Je to problém najmä nemeckých automobiliek – majú príliš agresívnych vodičov. A tiež vyrábajú príliš veľa modelov, ktoré sú si podobné ako vajce vajcu. Ale myslím si, že tým trpí napríklad aj japonský Lexus – lepšie povedané, ich aktuálne portfólio je také ohavné, že musím odvrátiť zrak skôr, než by som dokázal identifikovať konkrétny model.
„Nebudeme si nič nahovárať – všetky modely Audi vyzerajú vlastne rovnako.“
Automobilky už nepredávajú samostatné modely, ale len veľkosti – a vyberáte si vhodnú veľkosť tak, ako si vyberáte tú veľkosť topánky, ktorá vám sadne na nohu. Všetky modely sa šoférujú rovnako, majú rovnakú výbavu, môžete ich mať v rovnakej farbe. V teórii je táto stratégia celkom pochopiteľná.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.