jeho meno pochádza z francúzskeho fondre, čo znamená topiť sa, rozpúšťať sa. A práve táto vlastnosť ho v jeho začiatkoch výrazne odlišovala od jeho večného konkurenta, ktorým nebol nik iný ako kráľovský marcipán. Ten sa totiž v ústach nerozpúšťal tak rýchlo a závratne sladkasto ako jednoducho arabskou gumou spevnená zmes našľahaného bielka a cukru s ružovou vodou, ktorým bol ešte v začiatkoch fondán. Historici, ktorí sa zaoberajú sladkou stránkou nášho kultúrneho dedičstva, sa domnievajú, že fondán je zrejme priamou reakciou na mimoriadne drahý, ba až predražený marcipán.
Zmes mandlí a cukru vymiešaná do voňavej plastelíny s charakteristickou omamnou chuťou bola totiž v ranej renesancii, keď dorazila z arabských krajín do benátskeho prístavu, takou atrakciou, že sa za ním šli ľudia potrhať. K obyčajnému stavu sa dokonca ani nedostal, tomu museli stačiť kvetnaté klebety o tom, aké zázraky dokáže marcipán urobiť s ľudským telom, ako prudko prebúdza v ženách túžbu a v mužoch žiadzu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.