biela maslová omáčka. Jednoduchá, čistá, noblesná. Hovorí sa, že práve ona bola prvou lastovičkou nouvelle cuisine, len vtedy ešte o tomto novom, odľahčenom smere vo francúzskej kuchyni nebolo ani chýru. No už vtedy bola reakciou na ťažké a zásmažkou zaťažené omáčky klasickej francúzskej kuchyne. Dnes sa beurre blanc považuje za absolútnu klasiku. Vedú sa nad ňou ostré polemiky, zasvätení gurmáni z celého sveta si navzájom odporúčajú reštaurácie, kde sa aktuálne robí najautentickejšia a chuťovo najlepšia.

Pravoverní puristi tak napokon končia priamo v jej rodisku, za ktoré sa považuje malá dedinka Saint-Julien-de-Concelles na východ od Nantes. Najradšej by, samozrejme, beurre blanc ochutnali v reštaurácii La Buvette de la Marine legendárnej šéfkuchárky Clémence Lefeuvre, ktorá môže za tento geniálny vynález, no reštaurácia už nestojí. Našťastie  v dedinke a v okolí Nantes existuje tucet vychýrených reštaurácií, ktoré sa o odkaz Clémence Lefeuvre vynikajúco starajú. Napokon Clémencinu bielu maslovú omáčku dlho vo Francúzsku volali aj nanteská. Ako to už býva, veľké mená priťahujú príbehy – a beurre blanc nie je výnimkou. Okolo jej vzniku existujú dve legendy, jedna z nich dokonca v dvoch verziách. Prvá  legenda ráta s nami dobre známou nešťastnou náhodou, a tým, paradoxne, vyznieva pravdepodobnejšie. Jedného dňa na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa v Clémencinej reštaurácii zastavila na kus dobrej šťuky, ktorou je rieka Loira preslávená, vzácna návšteva.