pri slove francúzsky dezert si mnohí okamžite predstavia komplikovaný, artistný, vysoko štylizovaný a do dokonalosti dovedený šperk, ktorý cizelovala a do konečnej podoby doťahovala minimálne 72 hodín partia dvanástich cukrárov, pekárov, čokolatiérov a špecializovaných odborníkov na kandizované ovocie, malinové culis či provensálske ružové lupene. Na rozdiel od skutočne smutných prípadov cukrárstva, ktoré nachádzame v juhovýchodnej Ázii, vo Francúzsku sídli akýsi ich protipól. 

Tam sa nezastane na polceste –  nestačí rozvariť ryžu v kokosovom mlieku a rozkrájať na ňu papáju –, tam sa nepečie, tam sa stavia. Cukrári sú vo Francúzsku vlastne akísi architekti, ktorí sa pozabudli v kuchyni. O tom, že Francúzsko je ozajstná mekka tohto sladkého remesla, svedčí aj množstvo pomenovaní, ktoré dodnes tento odbor ľudskej slasti suverénne používa, a tie pochádzajú z francúzštiny.