keď sa USA odtrhli od Britského impéria, prestali dodávať potraviny do britského Karibiku a medzi otrokmi na plantážach prepukol hlad. Kohosi napadlo, že ich nakŕmi chlebovník z Tahiti. Britská vláda preto v roku 1787 kúpila starú loď, premenovala ju na HMS Bounty a na jej čelo postavila Williama Bligha. Všetci pritom vedeli, že premenovať loď prinesie zaručené nešťastie. Chlebovník som jedol mnoho ráz a vždy chutil mdlo, najlepší bol pečený na Samoe. Otroci ho napokon jesť odmietli a otrokári zhodnotili, že chutí ako lepidlo na tapety.

Na Tahiti musela posádka plavidla päť mesiacov čakať, kým budú sadenice pripravené. Tvrdo pracujúci chlapi z chladného puritánskeho prostredia sa ocitli v raji: nebola im zima, mali dostatok jedla aj krásne ženy. Fletcher Christian, Blighov zástupca z rodiny sudcov na ostrove Man, sa tu zamiloval do náčelníkovej dcéry Mauatuy. Keď po piatich mesiacoch vyrazili späť a Bligh chcel v zdivočenej posádke nastoliť tvrdý poriadok, bolo zle. Skoro ráno 28. apríla 1789 vzbúrenci posadili kapitána s jeho vernými do malého člna a pustili ich na šíry oceán.

Na Pitcairn nás z Gambierov dopravila táto nákladná loď.

Vyzeralo to s nimi beznádejne, no s kompasom a sextantom za 47 dní preplávali 3 618 námorných míľ až na Timor. Živili sa len tým, čo chytili, a pili dažďovú vodu. Na Timore som bol aj ja a ani dnes to nie je turistická destinácia. Asfalt je poriadne iba v hlavnom meste a kohútie zápasy sú tu „in“ rovnako ako v čase Bligha. V Kupangu však nájdete pláž Bounty Beach aj múzeum slávnej lode. Blighovi ľudia sa tu dva mesiace dávali dokopy, hoci bol ostrov plný tropických chorôb a botanik výpravy zomrel na maláriu. O dva roky sa na tú istú pláž doplazil kapitán Edwards s loďou Pandora a zajatými vzbúrencami z Bounty.