tento úžasný kastról sladkokyslého mäsa zvláštnej, hlbokej chuti by sme u nás mohli volať flámska karbonáda, pričom slovo karbonáda, vo francúzštine carbonnade, nevedia úplne jazykovo vystopovať ani na svoj jazyk mimoriadne hrdí a citliví francúzski etnológovia. Vedia len, že slovo zrejme vzišlo zo slova charbon – čiže uhlie. Hovorí sa, že karbonáda vznikla ako pomenovanie pre spôsob prípravy mäsa na dohorievajúcej pahrebe či uhlíkoch. 

Neskôr, v devätnástom storočí, keď sa slovo ustálilo nielen v kuchyniach severofrancúzskej robotníckej triedy, ale aj v serióznych kuchárskych knihách, na to poukazuje pravidelný zápis, že mäso sa musí dusiť na veľmi malom plameni, skoro na samotnom kraji pece, kde je platňa najmenej rozhorúčená a jedlo sa na tom mieste viac ťahá ako varí. Predpokladá sa, že karbonády pochádzajú už zo stredoveku, keďže ich výrazná sladkokyslá chuť kopíruje chuťovú paletu práve tejto doby, no odborníci  poukazujú na to, že naša flámska karbonáda, ktorá sa zahusťuje na dnešok veľmi kurióznym spôsobom, určite práve kvôli tejto svojej kuriozite spadá skôr k vynálezom osemnásteho storočia, keď sa  technika pomaly rozpúšťaného ražného chleba na zahustenie jedál hojne využívala.