večery chladnú a prichádza sezóna pečených kačiek a husí. Do toho sa tlačí kapusta a uskladňujú zemiaky. Rukami poľnohospodárov a chovateľov prechádzajú tie najlepšie dobroty, už len ich skombinovať. Jeseň ponúka vždy ten najlepší mix, ktorý sa – ako to už býva – stretne v jednom hrnci či pekáči a výsledok prevonia celý dom.

 Tí, ktorí potom doň vojdú, pocítia priamo vo vzduchu, v tých ťažkých vôňach jesenných rodinných jedál, spontánnu prívetivosť, otvorenú náruč a prísľub dlhých, nekončiacich rozhovorov či len pocit položenej ruky na vašich ramenách, ktorá vám len tak mimochodom podá správu o tom, že ste niekomu blízky, že niekomu na vás záleží. Tie ikonické rodinné jedlá jesene majú vždy rovnakú pečať: príprava je pomerne dlhá, dôkladná, jedlo sa viac ťahá, ako varí či pečie, a chuť je vždy absolútne jedinečná. Oblapí vašu ústnu dutinu, pustí vône na poschodie do nosa a vy chytíte jemný závrat, lebo sa vo vás rozozvučia všetky spomienky na okamihy, keď bolo dobre. Zároveň je pri rodinných jedlách ešte jeden aspekt – snaha vytvoriť niečo, čo vydrží dlhšie alebo sa dokonca časom, keď sa jednotlivé chute viac prepoja, vylepšuje. Tak, ako majú na severe Francúzska svoj choucroute, ktorý z diaľky, ale naozaj veľkej diaľky pripomína našu kapustnicu, tak zase na juhu, preslávenom svojimi obrovskými husacími a kačacími farmami, je to parmentier de canard.