donedávna sme ju u nás vôbec nepoznali. Ako vidno, prenikanie niektorých potravín z Kolumbovej výpravy do Európy trvá niekedy naozaj dlho. Napokon, len zemiakom to k nám, do tej strednej a východnej, trvalo až do osemnásteho storočia. Čo už taká ačokča, pri ktorej človek už na prvý pohľad nevie, čo si s ňou počať? Zvláštna, dužinatá, no nie chrumkavá dutá uhorka. Človek by si aj myslel, že je jedovatá. Ale kdeže! Našťastie sa ačokča začína pomaly, ale isto usádzať v malých záhradkárskych oblastiach ako pravidelná raritná výsadba s prekvapivým výsledkom. 

Pestovateľov dokáže obdariť priehrštím mimoriadne chutných plodov. A jej obľuba vzrastá, pretože je na pestovanie nenáročná, vydrží akékoľvek podnebie a potrebuje k svojmu životu len vysokú oporu, keďže je zvyknutá rásť až do výšky piatich metrov. Ide totiž o mimoriadne trénovanú lianu, ktorá bola kultivovaná na to, aby prežila a prinášala svoje plody aj v extrémnych nadmorských výškach. Hovoríme o dvetisíc až tritisíc metroch. Kto ju takto vytrénoval? Nuž, boli to obyvatelia dnešného Peru a Bolívie asi tritisíc rokov pred Kristom, ktorí potrebovali na úbočiach Ánd obrátených k Pacifiku, kde vládne mimoriadne suché a nehostinné podnebie, vypestovať stabilnú plodinu.