považuje sa za prílohu, no svojou vizážou si okamžite na tanieri kradne pozornosť. Ak sú totiž zemiaky Anna pripravené správne – v malom, presne na to určenom kastróliku –, po preklopení na tanier vytvárajú zvláštny pozlátený kvet. Akúsi opulentnú, veľmi dekadentnú kaméliu s nespočetnými lístkami, ktoré sa na svetle trbliecu.

Môžeme k nej položiť, dajme tomu, klasický stejk či rybu, zaliať ich hoci aj perleťovou omáčkou či dozdobiť od výmyslu sveta, naše oči začnú hltať len ten jeden ušľachtilý kus zemiakovej torty. Neostáva však len pri tej ohromujúcej vizáži. Zemiaky Anna totiž chutia absolútne unikátne – patria do kategórie príloh, kedy sa ich vynálezcovi podarilo v zemiakoch objaviť opäť novú chuť, samostatný unikátny pokrm. Podobne ako pri kroketách či hranolčekoch. Zemiaky Anna sú dieťaťom polovice devätnásteho storočia a pochádzajú priamo z Paríža. Bolo to obdobie, keď sa patrilo chodiť do spoločnosti, vplyvné dámy držali takzvané salóny a hojne sa navštevovali vychytené reštaurácie, ktorými bol Paríž úplne posiaty. Konkurencia bola obrovská a každý kuchár sa potreboval blysnúť niečím jedinečným a originálnym. Práve tomuto obdobiu vďačíme za všetky experimentovania s rôznymi kuchárskymi technikami krájania, varenia, smaženia, keď sa začala bedlivo kontrolovať dĺžka a teplota prípravy, a popritom vznikla aj plejáda nového náčinia – panvíc, hrncov, pekáčov a špeciálnych terín. Pommes Anna nie sú výnimkou.