znie to úžasne, človek si pri jeho vyslovovaní pripadá akosi viac povznesene, akoby mu na stene v obývačke visel dopodrobna vymaľovaný siahodlhý rodokmeň s predkami, ktorí boli svedkami všetkých zlomových udalostí, ktoré formovali náš kontinent. Čo si dáte? A viete čo? Šardoné! Čašník sa len pousmeje a o chvíľu má naša spoločnosť pred sebou fľašu vína, ktoré miluje celý svet.

A nielen pre ten svoj honosný, neodškriepiteľne francúzsky názov. Je to víno, ktoré okúzľuje pre svoju nenútenosť. Nie je ťažké, no má svoj charakter. Zlomyseľní vinári by povedali, že práve naopak, že chardonnay žiaden charakter nemá, pretože sa vyznačuje extrémnou prispôsobivosťou. Nie je to tvrdohlavec, ktorý by sa vzpieral, robil drahoty či dokonca odmietal rásť tam, kde chceme, nie je to komplikovaný pubescent s náročnou obsluhou a priehrštím divných tónov, ktorými sa musíme ako rodičia ťažko prehrýzať, nie. V dnešnom jazyku by sme chardonnay označili skôr ako typického „people pleasera“ – človeka, ktorý upozaďuje seba, len aby vyšiel v ústrety ostatným. Chardonnay sa v devätnástom a dvadsiatom storočí stalo najobľúbenejšou sortou sveta práve pre túto svoju vlastnosť – chutí skoro každému.