keby to naše babky vedeli, nerobia nič iné. Pretože tento druh letného koláča je ešte rýchlejšia a jednoduchšia verzia našej klasickej piškótovej bublaniny – len bez všetkého toho únavného šľahania, či už žĺtkov s cukrom, alebo bielkov do peny, aby sa potom zľahka zapracovali do cesta. Dodnes si mnohí pamätajú tie boľavé predlaktia, ktoré sme mali po tom, čo nám babka zverila na chvíľu do rúk misku s vajíčkami a cukrom, aby sme ich vymiešali dopenista. A my sme šľahali a miešali, lenže to, čo sme si ako penu predstavovali my, sa zásadne líšilo od predstavy, akú mala babka.

Žĺtka museli obelieť, cesto sa muselo liať, bielka museli robiť pevné špičky. Panebože! Pečenie bolo vždy za trest. Nikto nechápal, ako to tie babky robia, odkiaľ berú v rukách toľkú silu a výdrž. No a potom prišli kuchynské roboty, ktoré síce uľahčili miešanie, no zásadne skomplikovali záverečné umývanie riadu. Skrátka – letné koláče kruto rozdeľovali spoločnosť: na tých, ktorí sa obetovali a prijali fakt, že budú mať predlaktia ako bejzbalové pálky alebo že strávia doobedný sobotný čas v spoločnosti otravného klepania robotického šľahača, a na tých, ktorí sa obetovať odmietli.