profiteroles – „šťastíčka“ či malé potešenia, tak by sa asi dalo preložiť toto slovo popisujúce plnené guľôčky, ktoré sa po prvý raz objavilo v absolútnej klasike humoristickej prózy a kľúčovej záležitosti európskej karnevalovej kultúry – Rabelaisovom  Gargantuovi a Pantagruelovi, renesančnej satire, ktorá si uťahovala z Homéra a jeho Iliady a Odysey. Profiterolky sa vyskytujú konkrétne v  druhom z piatich zväzkov nazvanom Gargantua z roku 1534. Nejde však ešte o naše koláčiky z odpaľovaného cesta plnené vajíčkovým krémom, ale o jednoduchšie pečené koláče v tvare rožtekov či taštičiek, zväčša plnené mletým mäsom, vnútornosťami alebo dusenou zeleninou. 

Šlo napospol o slanú, dnes by sme povedali maškrtu k televíznym radovánkam alebo o súdobý pokus o rýchle občerstvenie počas karnevalu. To, čo nazývame profiterolkami dnes, však stojí a padá na odpaľovanom ceste. A tu sa dostávame na územie ľútych bojov a otvorených škriepok o tom, kto toto cesto vymyslel, a nebojím sa to povedať – siahame priamo do boľavej rany či na to najcitlivejšie miesto francúzskej kulinárskej hrdosti.