hovorí sa, že prvý šerbet sa zjavil 400 rokov pred Kristom v Perzii ako omamný nápoj z ovocia chladený snehom privezeným z Himalájí. Veľká osviežujúca záležitosť, ktorá rozhýbala a dala rámec celému jednému gastronomickému odvetviu. A pritom aká jednoduchá vec, povie si našinec – však stačí tuto-ľa nahnúť sa po sirup, naliať za náprstok, doliať vodou, pridať nejaký ten ľad či sneh z Himalájí a je to! Nuž, áno. Lenže vymyslieť sirup, to je ten háčik. Pretože práve sirup, ako už vnímavejší čitateľ tuší, je vlastne odvodenina ši skomolenina slova šerbet. Musel prísť nejaký zvedavý človek, ktorý si povedal, že z ovocia a byliniek pomalým varením vytiahne všetky chute, urobí z nich esenciu, možno liečivý balzam, ktorý bude podávať ako liečivo či vzpruhu.

No a potom musela prísť náhoda, keď tento koncentrát padol do karafy s vodou, rozpustil sa a ajhľa! Vznikol nápoj, ktorý putoval rovno na perzský kráľovský dvor, lebo chutil omamne a fantasticky. Nápoj nazvali šarbat – zo slova napiť sa. Sirup je teda len akýsi prvý polotovar. Ten v dávnych dobách arabskí obchodníci prinášali na európsky kontinent a predávali ho ako vzácny elixír – z ktorého si každý vie namiešať osviežujúci ovocný alebo bylinkový nápoj s výraznou, nezameniteľnou chuťou a vôňou.