ostrov v západnej časti Indického oceánu síce preskúmali portugalskí moreplavci vedení Pedrom Mascarenhasom (podľa neho dostali Réunion, Rodriguez a Maurícius názov Maskarény) už v 16. storočí, ale nepovažovali ho za zaujímavý. Potom tu Francúzi vyložili svojich väzňov. A čuduj sa svete, tí ani po pár rokoch strávených v tomto žalári neschudli! Mali tu nelietajúce vtáky podobné drontovi mauricijskému, množstvo rýb, rástli tu chutné plody a pitnej vody bolo na Réunione tiež stále dostatok. Preto tu v roku 1638 založili kolóniu L’Ille Bourbon na počesť kráľovskej rodiny. Až neskôr dostal názov Réunion, čiže zjednotenie, opätovné stretnutie.

európske diaľnice

Zámorský departement Francúzska a zároveň jeden z najvzdialenejších regiónov Európskej únie akoby sem ani nepatril. Na vstup vám stačí občiansky preukaz, platí sa eurom a jazdíte po moderných diaľniciach. Na juh sa z hlavného mesta Saint-Denis dostanete do Saint-Pierre za hodinu a pol, pýchou ostrova sa stala aj nová pobrežná cesta Nouvelle Route du Littoral, vybudovaná s podporou Európskej únie za miliardy eur. Takéto cesty ostatné Vanilkové ostrovy nemajú. Tam chytíte nanajvýš kinetózu, tu môžete za rýchlu jazdu chytiť pokutu. 

Hlavné mesto Saint-Denis má slávneho rodáka: letca a stíhacieho pilota prvej svetovej vojny Rolanda Garrosa, po ktorom je pomenovaný slávny tenisový turnaj v Paríži.

Réunion má takmer 900-tisíc obyvateľov, potomkov afrických otrokov a francúzskych osadníkov, ktorí okrem francúzštiny hovoria aj réunionskou kreolčinou. A hoci je jednoznačne najväčší z Vanilkových ostrovov – o pätinu rozľahlejší než Maurícius a viac ako päťkrát väčší ako Seychely –, turistov tu stretávate oveľa menej, ako by ste čakali. Keď sem letíte zo Seychel či Maurícia, ten rozdiel pocítite ihneď. Priamym letom z Paríža ani nespoznáte, že ste opustili Európu, až kým nevyjdete von.

ĽUBOŠ FELLNER/BUBOSocha Rolanda Garrosa, slávneho rodáka z Réunionu.

Réuniončania zrejme vedia, čo majú. Na letisku totiž predávajú tričká s nápisom „Prežil som Réunion“ a obrázkami žraloka, komára, čili papričky a sopky chrliacej lávu na cestu. Nie je to marketingová nadsádzka, len stručný súhrn toho, čo vás tu čaká.

ĽUBOŠ FELLNER/BUBOPohľad na hlavné mesto Saint Denis z výšky.

ohnivá hora, čo sa nenechá pokoriť

Najslávnejšou atrakciou ostrova je sopka Piton de la Fournaise – jedna z najaktívnejších na svete. Od 17. storočia bolo zaznamenaných viac ako 150 erupcií. Keď sme tam vyrazili, práve ju po dlhšej prestávke otvorili, čo sme brali ako dobré znamenie. No nevyšlo to celkom podľa plánov. 

Vyrazili sme skoro ráno zo Saint-Pierre, kde je už od rána okolo tridsať stupňov. Cez mestečko Tampon stúpame autobusom stále vyššie, príroda okolo sa mení – palmy vystriedajú ihličnany dovezené z Japonska, paprade, zvláštna kosodrevina. Chvíľami nás zahalia oblaky, prší, potom sa rozjasní a stojíme nad nádherným údolím. Cítim sa ako na juhu Nového Zélandu alebo na Havaji.