vo svete sa preslávili vďaka slávnemu Coppolovmu Krstnému otcovi, dostali sa totiž priamo do scenára v legendárnej vete: „Polož tú búchačku, daj si cannoli.“  Odvtedy, presnejšie od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, sa cannoli rozprskli po celom svete ako druhý hlavný vývozný artikel Sicílie. Prvý asi nemusíme spomínať. Kde a ako tieto zázračné plnené trubičky, ktoré sa podobajú aj nepodobajú na naše šamrole, vlastne vznikli?

Ako to už v Taliansku a predovšetkým na Sicílii býva, každý ma na to svoj vlastný a najmä hlasný názor. Palermčania sú presvedčení, že v Catanii cannoli vzniknúť jednoznačne nemohli, pretože tam ich vôbec, ale vôbec robiť nevedia robiť. Do cannoli predsa rozhodne nepatrí žiadna pistácia! Catánčania možno pripustia, že tie sladké zarolované trubice u nich nevznikli, no nezrodili sa ani v Palerme, pretože tam nevedia urobiť ani poriadne cesto, nieto ešte plnku. Pýtaním sa na pôvod tohto kulinárskeho šperku priamo na Sicílii je teda pomerne náročná záležitosť, treba sa preto obrátiť na historikov, ktorí si určite na cannoli urobili nejeden výskum. Prišli na to, že predchodcu cannoli spomína, čuduj sa svete, už slávny Cicero ako tubus farinarius, čiže múčne trubičky plnené sladeným zahusteným mliekom. Boli mimoriadne obľúbené predovšetkým počas saturnálií. Vďaka svojmu jednoznačnému a na prvý pohľad nemravnému tvaru a náplni boli skvelou rekvizitou pri oslavách plodnosti.