mnohí si povedia: Je tam toho, veď to ani za miešaný nápoj nemôžeme považovať! Človek zoberie šumivé víno a pomarančový džús, všetko naleje do jedného pohára v pomere jedna k jednej a mimóza je na svete. Žiadna veda, žiaden komplikovaný postup tradovaný generáciami barov a šepkaný po kobercami pokrytých chodbách starých honosných hotelov. Veru, je to pravda, neexistuje nič jednoduchšie. No práve v tom je čaro mimózy. Len vďaka tej jednoduchej a všade dostupnej kombinácii a zároveň istej ľahkosti sa z nej stala taká celosvetová hviezda medzi miešanými nápojmi, ako je dnes. 

Zaplnila totiž miesto, ktorým ostatné, opulentnejšie a,  povedzme si rovno, aj silnejšie nápoje pohŕdali. Predpoludnie. Áno, to milé, opojné predpoludnie, kedy sa ešte piť naplno považuje za neodpustiteľný prehrešok voči etikete, no človek má už neodolateľnú chuť osláviť deň. Sedí si na slnku, už trošku pripeká, no v tieni je ešte stále chlad. Naokolo dobrá spoločnosť, veľa smiechu, ľudia sa kochajú jarou a tešia sa na leto. Áno, spomienka na leto – tá vždy spustí chuť na bublinky. Lenže naliať si pohár šampanského doobeda a riskovať všetky tie pohľady? Vtedy prichádza na pomoc nápoj, niekto by povedal fizz, iný strek, my nebudeme okolkovať a nazveme veci pravým menom: riedené šampanské. Lenže aké!