deväť väčších a stovky malých koralových ostrovčekov roztrúsených na polceste medzi Austráliou a Havajom na ohromnej ploche 750 000 kilometrov štvorcových, čo je vyše dvakrát viac než rozloha Nemecka, formálne patrí ku Commonwealthu a ich panovníkom je Karol III. Pevnina má rozlohu 26 kilometrov štvorcových, čo Tuvalu radí medzi najmenšie krajiny sveta, dokonca ešte pred Vatikán, Monako a Nauru. Žije tu necelých 10-tisíc obyvateľov.

zmiznú pod vodou? 

Ešte do roku 1975, keď získali nezávislosť, sa označovali ako Lagúnové ostrovy, odkazujúc na nádherné zákutia svojho pobrežia. Najvyšší bod Tuvalu je iba 4,6 metra nad morskou hladinou, konkurovať mu môžu len Maldivy s dva a pol metrami. Pri tropických cyklónach niekedy vlny zalejú povrch ostrovov a slaná voda kontaminuje studne. Ak sa hladiny oceánov ešte dvihnú, krajine hrozí zánik. Hlavné mesto Funafuti môže byť čiastočne pod vodou už okolo roku 2050. Vláda preto hľadá nové riešenia – od vytvorenia „digitálneho štátu“ až po migračné dohody s Austráliou a Novým Zélandom.

Tuvalu predalo svoju internetovú príponu .tv spoločnosti v Kalifornii, ktorá ju predáva ďalej televíznym spoločnostiam z celého sveta. Ročne za to malý ostrovný štát inkasuje milióny dolárov – je to jeden z mála stabilných príjmov tejto inak ekonomicky veľmi slabej krajiny.

ako z Robinsona

Hlavné mesto sa nachádza dve a pol hodiny letu severne od Fidži. Problémom je, že sem skoro nič nelieta. Súostrovie je odkázané na Fiji Airlines, odkiaľ vypravujú maximálne dvanásť letov za mesiac. Letisková dráha je pre väčšie lietadlá príliš krátka, pristáť tu môžu iba vrtuľové stroje. V sezóne vyjde spiatočný let až na 900 eur.