jahňacina bola kedysi v našich končinách pomerne pravidelnou záležitosťou, no po druhej svetovej vojne vplyvom drsnej kolektivizácie a razantného nástupu verejného stravovania postupne vymizla. Stratila sa z meštianskeho jedálnička, kde bola pravidelnou súčasťou väčších hostín, a dôkazom jej neskoršieho totálneho úpadku je fakt, že na veľkonočnom stole sa už baránok vyskytoval len v podobe sladkého, cukrom zasneženého pekárenského nepodarku. 

Zabudli sme na rafinované pečené jahňacie stehná z mladej mliečnej ovečky, krásne špikované dobre prerastenou slaninou a podliate omáčkou z červeného vína. Áno, to všetko a omnoho viac sa nachádzalo v dedičstve kuchyne našej starej dobrej monarchie. Všetky dobré gazdiné tieto recepty ovládali, ba ich aj publikovali v ročenkách a kalendároch, vydávali v kuchárkach. Darmo. Až teraz sa táto tradícia obnovuje. Ľudia začínajú nanovo objavovať výraznú, jemne sladkastú chuť jahňaciny, prestávajú nad ňou ohŕňať nos a pozerať sa na ňu cez prsty.