podľa legendy ju založili Trójania po páde svojho mesta v Anatólii. Bohatá Padova mala smolu, lebo ju dobyli v roku 452 Huni, v 7. storočí germánske kmene Longobardov a v 9. storočí Maďari a mesto sa dlho z toho nevedelo spamätať. V roku 1164 získala ako prvé severotalianske mesto samostatnosť.

V roku 1222 tu otvorili jednu z prvých univerzít v Európe, kde študoval Dante Alighieri a celých 18 rokov tu pôsobil Galileo Galilei. Takmer 400 rokov (1405 – 1797) sa o Padovu starala Benátska republika, ktorá investovala do vzdelania a umenia. Aj preto je toto mesto pokladnicou výnimočných diel ľudstva, no v porovnaní s Benátkami ho navštívi len zlomok turistov.

muž, ktorý zmenil maliarstvo

Prvou zastávkou pri spoznávaní Padovy je kaplnka rodiny Scrovegni, zvonku nenápadná stavba, ktorá ukrýva 37 fresiek Giotta di Bondone, otca európskeho maliarstva. Učili sa od neho Leonardo da Vinci, Botticelli aj Michelangelo. Giottovo dielo, ktoré hovorí o spasení ľudstva, spôsobilo revolúciu v umení, namiesto dovtedy zaužívaného strnulého byzantského štýlu prišiel s maľbami plnými života. Jeho postavy trúchlia, radujú sa, gestikulujú. Keď sa ho Dante, autor Božskej komédie, pýtal, prečo sú jeho maľby také nádherne a deti také škaredé, odpovedal: „Obrazy maľujem cez deň a deti som robil v noci potme.“

BUBOCappella degli Scrovegni a úžasné fresky od Giotta di Bondone.

Maliarsky génius bol údajne aj známy vtipkár, raz namaľoval na plátno svojho učiteľa muchu. Bola taká verná, že učiteľ sa ju pokúsil niekoľkokrát zabiť, kým pochopil, že ho Giotto dobehol.