Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dobré jedlo: Nie je čo k pivu? Stačí zohriať chlieb

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Ľudstvo ju miluje odvtedy, čo vymyslelo chlieb. Už keď zacítime jej vôňu, ten povestný sladkastý závan – ideálne niekde v prírode pri otvorenom ohni –, rozšíria sa nám nozdry, akoby sme sa spojili s niečím starodávnym v nás. Obyčajná hrianka.

Dobré jedlo: Nie je čo k pivu? Stačí zohriať chlieb GETTY IMAGES My sme opečený chlieb začali volať po svojom – hrianka, no slovo toast pochádza priamo z latinčiny a je odvodené zo slova tostare, čiže spáliť, spiecť.

vynájsť opečený chlieb nad ohňom zrejme ľudstvu netrvalo dlho. Problém bol skôr vynájsť chlieb, ktorý by lahodne nakysol a aspoň už sčasti pripomínal to, čomu dnes hovoríme chlieb my. Podarilo sa to Egypťanom okolo tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Kvasené chleby a technológia ich výroby boli jedným z ich najznámejších artiklov, iné národy okolo Stredozemného mora odvtedy Egypťanov inak nenazývali ako chlebožrútmi. 

A zrejme to bol aj Egypťan, kto prvý nastokol krajec chleba na ražeň a pomaly ho nad ohňom opiekol dochrumkava. Chlieb zrazu vďaka karamelizácii škrobov a cukrov zosladol a dostal delikatesný, každému dobre známy nádych. Netrvalo dlho a opekanie chleba sa v Egypte a pridružených krajinách rýchlo rozšírilo. Neprispela k tomu len tá návyková chuť, ale aj fakt, že takto vysušený chlieb nepodliehal skaze – nepúšťali sa doň plesne, dal sa krásne nadrobiť či nalámať a neskôr znova rozmočiť vo vode alebo víne. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite