vynájsť opečený chlieb nad ohňom zrejme ľudstvu netrvalo dlho. Problém bol skôr vynájsť chlieb, ktorý by lahodne nakysol a aspoň už sčasti pripomínal to, čomu dnes hovoríme chlieb my. Podarilo sa to Egypťanom okolo tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Kvasené chleby a technológia ich výroby boli jedným z ich najznámejších artiklov, iné národy okolo Stredozemného mora odvtedy Egypťanov inak nenazývali ako chlebožrútmi. 

A zrejme to bol aj Egypťan, kto prvý nastokol krajec chleba na ražeň a pomaly ho nad ohňom opiekol dochrumkava. Chlieb zrazu vďaka karamelizácii škrobov a cukrov zosladol a dostal delikatesný, každému dobre známy nádych. Netrvalo dlho a opekanie chleba sa v Egypte a pridružených krajinách rýchlo rozšírilo. Neprispela k tomu len tá návyková chuť, ale aj fakt, že takto vysušený chlieb nepodliehal skaze – nepúšťali sa doň plesne, dal sa krásne nadrobiť či nalámať a neskôr znova rozmočiť vo vode alebo víne.