mnoho ľudí si myslí, že tento vynález – stravovanie sa malými predjedlami v podobe studených mís položených na dlhom, pekne prestretom stole – je moderný a pochádza zo Švédska. Majú aj nemajú pravdu. Švédsky stôl naozaj svoje pomenovanie nedostal len tak, no treba priznať, že ho takto voláme len krátko.

Môžu za to švédske pavilóny na Svetových výstavách, najmä tej v roku 1939 v New Yorku a, samozrejme, Olympijské hry v Štockholme v roku 1912, kde sa stal absolútnym trhákom takzvaný smörgåsbord – čiže sendvičový stôl. Jednoducho prestretý stôl s malými pochutinami akurát do ruky – nakladanými rybkami, chlebíčkami, nakladanou zeleninou, mäsovými nárezmi –, všetko jednoduché a úhľadné. Človek si zobral dezertný tanierik, príbor a servítku, naložil si, čo chcel a na čo mal chuť, a takto po stojačky – veľmi moderne – viedol konverzáciu na pálčivé témy dneška. Smörgåsbord, samozrejme, nebol vo Švédsku ničím novým, v každej meštiackej domácnosti osemnásteho storočia sa vyskytoval takýto stôl s predjedlami, kde sa mohli návštevy ponúknuť ešte predtým, ako sa slávnostne sadlo za stôl, čo pri tých krinolínach vždy trvalo pomerne dlho.