je to dar, ktorým nás obdaril stredovek. Je síce pravda, že paštéty boli v mimoriadnej obľube už v Rímskej ríši, špeciálnym fanúšikom mletých a pomaly pečených vnútorností bol práve neslávne slávny Nero, no do dokonalosti sa konzervovanie chúlostivých častí zveriny vycibrilo až okolo jedenásteho, dvanásteho storočia. 

Súvisí to nielen s príchodom nových korenín, ktoré docválali na náš kontinent vďaka arabským obchodníkom a kresťanským krížovým výpravám, ale aj s nutnosťou uchovať ulovené mäso dlhšie naporúdzi, napríklad uskladnené v nejakej peknej keramike pod jemnou vrstvičkou vyzrážanej masti. Do nádob z pálenej hliny sa veci odkladali odjakživa, no tentoraz šlo o revolučný vynález, keď ste potravinu priamo v skladovacej nádobe upiekli a vlastne zakonzervovali.