skoro sme na ne zabudli. A pritom kedysi to bola pýcha, symbol a nehynúca sláva. V pekárenskom cechu mali ich výrobcovia samostatnú sekciu a zo Svetovej výstavy v Chicagu v roku 1893 si bratislavské rožky dokonca priniesli zvláštne ocenenie. No stačila druhá svetová vojna, po nej nástup komunizmu, znárodnenie a kolektivizácia a celá hrdá tradícia ich výroby sa zosypala ako domček z karát. V osemdesiatych rokoch už existovali bratislavské rožky len v domácich receptoch, zopár prešpuráckych nostalgikov si ich pripravovalo tradične na Vianoce a to bolo všetko. Skoro sme o ne prišli.

Nádherné, voňavé a krehké rožteky so zvláštnou, popukanou glazúrou a orechovou alebo makovou plnkou mohli naveky zmiznúť z našej kolektívnej pamäti. Nestalo sa tak len vďaka zopár nadšencom na prelome tisícročia, keď bratislavské rožky získali nielen toto svoje moderné meno, ale aj zápis do registra Európskej únie pod ochrannou známkou zaručenej tradičnej špeciality. Kde sa bratislavské rožky vzali a čím sú také špeciálne?  Ako to už pri gastronomických fenoménoch býva, je okolo nich niekoľko zaručených klebiet či mýtov.