samozrejme, cukrárne a pečivárne, to je len jedna stránka mince. Najnovšie na nás už pistáciový krém vyskakuje skoro v každom supermarkete. Kedysi bol výlučne suvenírovým podarúnkom, ktorý si so sebou priniesol našinec a ohuroval ním príbuzenstvo. Dnes sa však tento sicílsky vynález dostal úplne všade, rovnako ako iné gurmánske záležitosti z tejto časti zeme. Aj pri pistáciách sa opäť potvrdzuje, že Taliani či priamo Sicílčania dokážu z importu vydolovať zlato. Tak ako sa to stalo pri citrónoch, zmrzline či cestovinách. 

Pistácie totiž majú svoj domov v Perzii, kde si ich v Semiramidiných záhradách lúskal kráľ Nabukadnesar netušiac, že o zopár tisícročí sa o ňom bude v krajine pistáciového zlata spievať opera. Do Grécka malé drobné pukotavé oriešky, ktoré rodia raz za dva roky, doviezol Alexander Veľký. Do starovekého Ríma zas módu vyjedania zelených mastných jadier z tvrdých šupiek priniesol rímsky konzul v Sýrii Lucius Vitellius starší. Všetko sa dovážalo.