Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dobré jedlo: Kvevri je starý trend, ktorý sa po novom šíri aj u nás

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Kto bol v Gruzínsku, možno to videl na vlastné oči. Krásna lúka či záhrada za domom, no niečo vyrušuje. Človek si všimne akési tmavé hlinené veká. Akoby bola zem posiata záhadnými zaplombovanými vstupmi do podsvetia. A nie sme ďaleko od pravdy – kvevri.

Dobré jedlo: Kvevri je starý trend, ktorý sa po novom šíri aj u nás GETTY IMAGES Výroba vína v kvevri sudoch je jednoduchá: hrozno sa popučí, hodí do nádoby a nechá niekoľko mesiacov kvasiť.

tie vstupy totiž vedú do obrovských nádob v tvare vajíčka či slzy, v ktorých sa vyrába ten najvzácnejší mok našej civilizácie – víno. Nápoj, ktorý prinášal ľuďom úľavu, potešenie či prílev inšpirácie. Slúžil ako liek, zázračná prísada do všetkého, z čoho človek zázrakom vyzdravel, no zároveň bol aj vždy zradným spoločníkom, ktorý dokázal pomiasť zmysly. Otvory v zemi teda viedli naozaj k niečomu temnému, nepoznanému a silnému. Nádoby, kde sa mok mokov vyrábal, dostali pomenovanie kvevri, čo v gruzínčine znamená zakopaný. Ten názov si držia dlho predlho, pretože podľa všetkého ide o najstaršiu metódu výroby vína na svete. 

Nález, ktorý to dokazuje, pochádza z ôsmeho tisícročia pred Kristom. Áno, už vtedy, v mladšej kamennej dobe, sme tiež chodili pomáhať kamarátom, ktorí majú vinohrady, zbierať hrozno, mlieť ho či drviť a nechať na šupkách, aby z neho vznikla nejaká tá tekutá radosť. Dnes ho však už aj prešujeme a po vykvasení aj rôzne čírime a sírime. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite