keď sa človek dostáva do veku a spolu s ním začnú starnúť aj jeho priatelia, s ktorými kedysi prežúroval nejednu noc, mnoho vecí ho dokáže vykoľajiť. Od istého času, povedzme od štyridsiatky, bol našinec vždy nemilo prekvapený, keď sa v partii povedalo, že sa vybehne na pivo a človek zakaždým skončil v útulnej vinárničke, kde sa namiesto čulej vravy a roztatárených vtipov vznášalo temer až nábožné ticho, do ktorého padali prívlastky práve ochutnávaných vín. Jeden cítil kožu, druhý lesné ovocie, tretí maštaľ a ja mdloby.
Pozerali pri tom na seba, ani nedýchali. Myslel som, že sa mi sníva, a chcel som sa prebudiť. Z krízy stredného veku sa však prebúdza ťažko. A tak som sa s tou zmenou nejako zmieril. Je potrebné povedať, že vďaka týmto mojim vzácnym priateľom som ochutnal zopár ozaj mimoriadnych vín.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.