muchovník ešte nenájdeme v sortimente potravín ani lahôdok, napriek tomu, že by sa tam určite mimoriadne ujal a dokonca uživil. Skrátka, ešte stále na svoju slávu v uponáhľanom svete dvadsiateho prvého storočia len čaká. Kto však záhradkárči, vie. Popri sledovaní všetkých možných portálov a skupín na sociálnych sieťach, ktoré sa venujú záhradám, musel našinec na muchovník natrafiť. Možno si ho potom zobral domov pri najbližšom spontánnom nákupe v obľúbenom záhradníctve, lebo sa im nejako priplietol do rúk alebo teda, priznajme si, páčil. A vlastne čo sa budeme, vždy to tak je, že si našinec povie: jeden krásny ker z nádhernými jesennými listami sa do tej mojej minizáhradky určite ešte zmestí. Mnohí si ho kúpili práve takto, kvôli jeho jesennej alebo jarnej kráse, a až neskôr zistili, aký je to zázrak a aké úžasné plody rodí.

Dnes je určite kľúčovým prvkom ich záhrady a stavím sa, že k nemu určite dokúpili minimálne ďalšie dva kultivary, ktoré sa „tiež určite zmestia“. V čom spočíva kúzlo tohto ovocia? V prvom rade je mimoriadne bohaté na vitamíny a stopové prvky, podobne ako arónia, s ktorou si ho neustále pletú. Lenže muchovník nie je trpký a kyslý, až vás skrúca, práve naopak! Kto ho raz ochutná, od kríka sa nepohne.  A nie je to ako s ríbezľami či egrešmi – zarodia, oberieme a dosť. Muchovník vie zarodiť po sebe od júna aj trikrát. Kde sa tento zázrak vzal? Netreba okolkovať – v Amerike. Presnejšie v západnej Kanade.