niektorí si povedia, veď je to niečo ako prosciutto. Nemôžu Španielov a Portugalcov hlbšie uraziť. O tom, kto prvý začal sušiť bravčové stehno po macerovaní v soľnom láku, sa vedú siahodlhé spory a spoločný mier balansuje na krehkej dohode, že chuťovo sú tieto šunky natoľko odlišné, že sa o nejakom spoločnom pôvode skrátka nebudeme baviť. Sem-tam sa síce objaví nejaká tá gastronomická anekdota, ktorá podpichne či už Talianov, alebo obyvateľov Pyrenejského polostrova, no vždy s cieľom rozprúdiť konverzáciu za plným stolom studených nárezov. 

Ako napríklad tá, že Hannibala vítali občania Parmy po bitke pri Trébii už s hotovým a vycibreným prosciuttom, a aj vďaka jeho chuti ich ušetril a Parmu nevyplienil. Na to istotne Španieli kontrujú s tým, že po ochutnaní prosciutta si určite povedal, že ľudí, ktorí sú už teraz potrestaní konzumáciou takej príšernej šunky v porovnaní s tou pyrenejskou, nemôže doraziť ešte aj plienením. V čom sa teda ibérico líši od prosciutta?