kde sa vzala táto jednoduchá veľkonočná kulinárčina? Odkiaľ pramení a naozaj súvisí len s kresťanskými sviatkami? Nuž, vajce pripravené v horúcej vode hádam patrí medzi naše úplne prvé gastronomické vynálezy. Napokon, bolo by to čudné: skrotíme oheň, všimneme si, že mäso pripravené na rozhorúčených kameňoch chutí lepšie ako krvavé franforce a ešte lepšie také, ktoré sa dlho varí vo vode, a nevšimneme si, že to platí aj o vajci? 

Samozrejme, nato, aby náš predok mohol v gastronomickom vývoji postúpiť od bohapustej grilovačky na kameni k vareniu, potreboval vynájsť nejaké to náčinie – či už v podobe hrncov z pálenej hliny, alebo tepaných vychytávok z kovu. No určite sa medzitým nejakému šibalovi podarilo uvariť nejaké to vajce v horúcich sírnych prameňoch, sňať z neho škrupinku a pokochať sa nielen jeho tvarom, ale aj chuťou. Navyše mohol zistiť, že takto uvarené vajce vydrží dlhšie. Nielen preto, že sa už nerozbije a nerozleje do pravekej kabelky z usne, lebo pekne drží tvar, ale ak sa škrupinka nepoškodí, vydrží takto uvarené a nerozbitné hoci aj týždne. Vajíčko je teda s našou civilizáciou vlastne od jej počiatkov a vďaka tomu, že z neho vzniká nový život, sa stalo aj symbolom ústredného príbehu o znovuzrodení, ktorý sa na Zemi každoročne opakuje.