ako sa nám to už na týchto stránkach občas stáva, narazíme na jedlo či dochucovadlo, ktoré vzniklo zhodou okolností alebo nešťastnou náhodou. Ustricová omáčka je ale v tomto ohľade školským prípadom, pretože ľudstvo vie určiť celkom presne, ako sa to stalo, kto za to môže a kto na tom zbohatol. Ustricová omáčka totiž nepatrí medzi zázraky ázijskej kuchyne, ktoré si cipkali celé generácie. 

Nevznikla niekoľko tisícročí pred Kristom, aby obaľovala svojou sladko-slanou vôňou animistické rituály a odháňala duchov spred dverí ešte skôr, ako si ľudia v juhovýchodnej Ázii na tento účel začali pred domy stavať zmenšeniny svojich príbytkov. Nie, nie. Ustricová omáčka nie je žiadna starena, ale nablýskaná mladica, ktorá sa práve teraz predvádza v ázijských jedlách na skoro všetkých kontinentoch, kam sa dostala predovšetkým vďaka juhočínskej kantonskej kuchyni, ktorá môže za jej vznik.