mnohokrát sme na tomto mieste spomínali, že za základmi francúzskej kuchyne stojí istá vznešená pani z Florencie, ktorá pri svojom vydaji za francúzskeho panovníka priviedla z obavy, že sa v Paríži dobre nenaje, celý húf svojich talianskych kuchárov a alchymistov. Mýtus o Kataríne Mediciovej ako zakladateľke francúzskej kulinárskej tradície sa snažia Francúzi všemožne spochybniť, investujú do toho nemálo energie, no ako dobre vieme – pikantné a trošku zlomyseľné príbehy sa len ťažko nahrádzajú suchopárnou pravdou. Navyše, Taliani si čoraz viac na poli kuchárskeho umenia vyskakujú a začínajú si brať aj to, čo im nepatrí.

Napríklad práve vyššie spomínané ragú. Svet pomaly začína zabúdať, kde sú jeho korene, a čoraz viac toto slovo spája s talianskymi cestovinami. Poznáme bolonské ragú, neapolské ragú, ragú z Bari či benátske ragú. To všetko sú talianske ľahkonohé klasiky, ktoré sa čoraz viac zapisujú ľuďom do ich chuťovej pamäti, a Francúzi môžu robiť, čo chcú, svoje ragú si už len sťažka dokážu vziať späť.