mnohí by sme bez Jiřího Černého nepísali o hudbe alebo by sme o nej písali inak. Jiří Černý mal dar ohňotvorcu. Naštiepal triesky, škrtol zápalkou a rozhorel sa jasný oheň, ktorý sme si radostne udržiavali celý život.

Jiří Černý mal niekoľko výnimočných vlastností. Akokoľvek šiel po význame a etickej rovine hudby, nebol elitár a nepohŕdal stredným prúdom, naopak, vážil si aj remeslo popových spevákov a hudobníkov. Bol recenzentom, ktorý sa nerealizoval ponižovaním zlých nahrávok, aby si pohýčkal ego.

Vedel, že zlá hudba je zbytočná a neťahal nám ju do života. Bol čistý popularizátor a hodnoty, ktoré nám odporúčal, sú trvalé. Bol to skrátka slušný človek, gentleman a aristokrat vkusu.

Spýtal som sa mojich kolegov, čo im Černý dal.  

martin Chrobák, publicista, hudobník

Keď sme sa prostredníctvom facebookovej správy Jana Rejžeka dozvedeli o smrti Jiřího Černého, Marian Jaslovský ma vyzval, aby som mu „o Jirkovi napísal niečo osobné“. Uvádzam to ako ospravedlnenie, že nasledujúce riadky nebudú objektívne a všetkopokrývajúce, ale iba útržky spomienok na to, ako pán Černý ovplyvnil pozitívne aj môj život. Nie som v tom ničím výnimočný, pretože takých ako ja – ktorým „Veľký mokasín“ pomáhal otvárať brány do fascinujúceho sveta hudby a jej príbehov – boli koncom minulého storočia, ale aj v tomto, desaťtisíce.